Rodinné podniky, ako sme uviedli v predchádzajúcich článkoch, zohrávajú kľúčovú úlohu v hospodárskej štruktúre Slovenska, pričom tvoria značný počet podnikateľských subjektov v krajine. V súčasnom dynamickom podnikateľskom prostredí hľadá mnoho rodinných podnikov efektívne spôsoby na spravovanie a ochranu svojho majetku, a to najmä v prípadoch medzigeneračnej výmeny. Jedným z týchto riešení aj tvorba holdingových štruktúr. Holdingy umožňujú centralizáciu riadenia, optimalizáciu daňovej povinnosti a ochranu rodinného majetku, avšak existujú aj určité právne a praktické limity, ktoré môžu ovplyvniť ich vhodnosť, resp. dostatočnosť. V nasledujúcom článku sa preto zameriame na výhody holdingov, ich limity, pričom v tejto súvislosti poukážeme aj na možnosti, ktoré ponúka právna úprava Českej republiky v podobe zvereneckých a nadačných fondov.
Holdingové štruktúry, ich účel a výhody podľa právneho poriadku Slovenskej republiky
Pri tvorbe holdingovej štruktúry je potrebné v každom predmetnom prípade postupovať individuálne, pretože štruktúra celku, právne nastavenie a samotný proces transformácie vždy závisia od konkrétnej povahy podnikania, počtu členov rodiny a majetku, ktorým rodina disponuje, ako aj vôle klientov a v akom rozsahu sa chcú jednotliví členovia rodiny podieľať na rodinnom podnikaní.
Holdingová štruktúra pritom v podstate predstavuje štruktúru, kde „hlavná spoločnosť“ riadi a ovláda „dcérske spoločnosti“, pričom v rámci uvedenej štruktúry existuje určitá oddelenosť, a to tým spôsobom, aby v prípade výskytu nepriaznivej situácie vo vzťahu k jednej „dcérskej spoločnosti“ neboli ohrozené ostatné „dcérske spoločnosti“ alebo samotná „hlavná spoločnosť“, prostredníctvom ktorej členovia rodiny ovládajú celý holding. Nad „hlavnou spoločnosťou“ pritom môžu stáť ďalšie privátne holdingy a fondy jednotlivých obchodných partnerov a ich rodín.
Účelom holdingovej štruktúry je v prvom rade konsolidácia majetku, a to najmä z dôvodu dosiahnutia jeho ochrany pred negatívnymi externými vplyvmi, napr. z pohľadu vyčerpávajúcich administratívnych konaní zo strany štátnych orgánov alebo sporov s obchodnými partnermi. Okrem rizík z vonkajšieho prostredia, konsolidácia rodinného majetku v podobe vytvorenia holdingovej štruktúry predstavuje ochranu aj v prípade rizík z vnútropodnikového, resp. interného rodinného prostredia, ako napr. vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo úmrtia niektorého člena rodiny. Tým sa môže začať zdĺhavý a nežiadaný proces, ktorý v konečnom dôsledku bude viesť k tzv. „drobeniu“ rodinného majetku a implementácii ďalších ľudí, ktorí ani nemusia byť členmi rodiny, do rodinného podnikania.
Ďalšou podstatou výhodou holdingovej štruktúry je nastavenie majetkových vzťahov jednotlivých členov rodiny, čomu bude zodpovedať následné odmeňovanie, resp. vyplácanie dividend, pričom v tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že vytvorením holdingovej štruktúry a súčasne rodinnej ústavy a rodinnej rady možno nastaviť aj osobné vzťahy jednotlivých členov rodiny, čím možno predísť sporným situáciám pri zamestnávaní členov rodiny, uskutočňovaní významných rozhodnutí v rámci rodinného podnikania, stanovovaní si ďalších cieľov.
V rámci holdingovej štruktúry možno efektívne zhromažďovať získané finančné prostriedky zo všetkých dcérskych spoločností a následne ich reinvestovať v rámci celej štruktúry, čo prináša značnú výhodu, najmä v oblasti legálnej daňovej optimalizácie, čomu sa však budeme venovať v osobitnom článku spolu s našimi partnermi. Holding, resp. „hlavná spoločnosť“ tak môže prerozdeliť zisky medzi dcérske spoločnosti podľa ich potrieb, či už na rozvoj, pokrytie prevádzkových nákladov, alebo ďalšie strategické investície, čo zvyšuje efektivitu hospodárenia s kapitálom v rámci holdingovej štruktúry.
Holdingová štruktúra prináša so sebou aj ďalšie viaceré výhody, a to aj vo vzťahu k vonkajšiemu prostrediu, resp. tretím subjektom, nakoľko holdingová štruktúra poskytuje nielen určitú anonymitu, ale aj prilákanie ďalších investorov a získanie vyššej dôveryhodnosti svojich zmluvných partnerov.
Limitácia slovenskej právnej úpravy a možnosti, ktoré prináša jurisdikcia Českej republiky
Jedným z hlavných nedostatkov, resp. limitov slovenskej právnej úpravy je absencia osobitných typov právnických osôb, resp. subjektov s vlastnou právnou subjektivitou, ktoré by boli špeciálne navrhnuté pre rodinné podniky za účelom vytvorenia holdingovej štruktúry. V súčasnosti môžu rodinné podniky operovať len v rámci existujúcich právnych foriem, ako sú spoločnosti s ručením obmedzeným (s. r. o.) alebo akciové spoločnosti (a. s.), pričom uvedené právne formy patria aj medzi najčastejšie využívané. Tieto klasické druhy obchodných spoločností nemusia vždy reflektovať jedinečné potreby a charakteristiky rodinného podnikania, ako aj požiadavky zakladateľov rodinných podnikov, ako sú najmä:
Flexibilita aktuálnych právnych foriem: Každá z existujúcich zákonom upravených právnych foriem právnických osôb obsahuje určité výhody, ako aj nevýhody, pričom výhody týchto jednotlivých právnych foriem nie je možné kombinovať podľa požiadaviek zakladateľov rodinných podnikov a jednotlivých členov rodiny, resp. rodinného podnikania.
Právna ochrana rodinného majetku: Mnoho zakladateľov rodinných podnikov hľadá možnosti, ako ochrániť svoj majetok a zabezpečiť jeho prechod na nasledujúce generácie, a to najmä tým spôsobom, že sa nasledujúcim generáciám zabezpečí pravidelný príjem z rodinného podnikania. Aktuálne právne formy však nie vždy, ako uvádzame vyššie, dokážu reflektovať požiadavky zakladateľov a členov rodinných podnikov, pričom zároveň nie vždy poskytujú dostatočnú ochranu voči rizikám, či už vonkajším alebo vnútorným, ktorým rodinné podniky počas svojej existencia čelia.
Vzhľadom na niektoré limity slovenskej právnej úpravy pri zakladaní a riadení rodinných holdingov sa mnohí zakladatelia rodinných podnikov obracajú na možnosti, ktoré ponúka Česká republika, najmä v oblasti zvereneckých fondov. Slovenská republika takú možnosť neponúka, čo výrazne obmedzuje flexibilitu rodinných podnikov pri ochrane a správe majetku. Zverenecké fondy, ktoré v Česku fungujú ako samostatný právny inštitút, predstavujú tak ďalšiu možnosť správy rodinného majetku a ponúkajú flexibilnejšie možnosti pre dlhodobú správu rodinného majetku, pričom najčastejšie sa využívajú ako nadstavba v rámci rodinných holdingov. V rámci zvereneckých fondov dochádza pritom k určitému a samostatnému vyčleneniu rodinného majetku, ktorý je vyčlenený na základe vopred definovaného účelu a po stanovenú dobu, pričom takto samostatne vyčlenený majetok nie je predmetom dedičského konania a rovnako nemôže byť predmetom ani uspokojovania pohľadávok veriteľov vzniknutých v rámci činnosti rodinného podnikania. Hlavným účelom zvereneckého fondu, respektíve zvereneckej správy, je tak udržať rodinný majetok pohromade pre ďalšie generácie a zabrániť jeho rozdrobeniu.
Ďalšou možnosťou správy majetku sú nadačné fondy, ktoré sú rovnako dostupné v rámci českej jurisdikcie a na Slovensku ich nie je možné zatiaľ zakladať. Nadačné fondy rovnako ako zverenecké fondy ponúkajú ďalšie možnosti efektívnej a flexibilnej správy rodinného majetku, pričom ako pri zvereneckých fondoch, tak aj pri nadačných fondoch dochádza k vyčleneniu istého objemu majetku na nejaký konkrétny, vopred definovaný účel, prostredníctvom ktorého možno následne podporovať a zabezpečovať potreby aktuálnych, ale aj budúcich členov rodiny.
V rámci komparácie zvereneckých a nadačných fondoch však existujú určité rozdiely. Nadačné fondy sú oproti zvereneckým fondom viacej flexibilnejšie, čo prináša určité výhody, a to napríklad pri zmene zakladateľských dokumentov vytvorených pri založení, ako aj dispozícii so zahraničnými bankovými účtami, čo so sebou prináša prirodzene určité výhody. Určité rozdiely možno bádať aj pri daňovej stránke, a to najmä pri vyplácaní dividend zo slovenských spoločnosti, nakoľko v niektorých prípadoch možno príjmy z podnikania v podobe dividend dostať do nadačného fondu takmer s nulovým zdanením. Okrem iného je nadačný fond oproti zvereneckému fondu právnickou osobou a má samostatnú právnu subjektivitu, a tým v konečnom dôsledku môže byť zriadený na dobu neurčitú, čo pri zvereneckom fonde nie je možné. Na druhej strane však nadačné fondy nedisponujú takou mierou anonymity ako zverenecké fondy, ktoré zároveň nemusia mať sídlo.
Na základe doteraz uvedených skutočností vyplýva, že jurisdikcia Slovenskej a Českej republiky ponúka viacero možnosti, ako zabezpečiť ochranu a spravovanie rodinného majetku pre ďalšie generácie, pričom právny poriadok Českej republiky prináša okrem zvereneckých a nadačných fondov aj určité odlišnosti v rámci bežných foriem spoločnosti, ktoré môžu zasa predstavovať pre niektorých zakladateľov rodinných podnikov a členov rodiny určité možnosti, ako vyhovieť ich špecifickým požiadavkám.
Pri hľadaní optimálneho riešenia by sa však nemali opomínať aj iné možnosti, ktoré ponúkajú právne poriadky krajín za hranicami Českej a Slovenskej republiky, a to tak v rámci Európskej únie, ale prípadne aj v tretích krajinách. V rámci našich skúsenosti sa viacerí klienti rozhodli pre jurisdikcie iných štátov, ako napríklad Luxembursko alebo Malta, ktorých právny poriadok najlepšie vyhovoval špecifickým požiadavkám toho ktorého klienta, a to aj s ohľadom na vývoj situácie na Slovensku, ako aj budúceho fungovania rodinného podnikania. Naša advokátska kancelária Hronček & Partners, s. r. o. pôsobí v rámci medzinárodnej organizácie Ally Law, ktorá združuje významné advokátske kancelárie z takmer celého sveta, v dôsledku čoho sme schopní požiadavkám našich klientov v spolupráci s našimi partnermi vyhovieť tak, aby tieto boli čo najviac pretavené do reality.
